Upečený chlieb dáme vychladnúť na mriežku, tentokrát ho nepotierame vodou vôbec. Celý byt počas pečenia nádherne rozvoniava dráždivou vôňou čerstvého domáceho chlebíka ako v starých časoch u mojej drahej starej mamy alebo vo vidieckej pekárni. Ani po toľkých rokoch som to nevydržala a chlieb bol ešte teplý, ked som si z neho ukrojila patku, ktorú veľmi ľúbim, s chrumkavou múčnou kôrkou a mäkkučkou striedkou. Ak máte aj chuť na čerstvú patku, vy to nerobte podľa mňa :-))) Chlieb má krásne nadýchanú štruktúru striedky s veľkými okami, je kyprý a ľahučký ako páperie, má chrumkavú múčnu kôrku, je úžasne chutný a vydrží vláčny a je ako čerstvý i viac dní. S láskou si spomínam, ako moja drahá babička vstávala v deň pečenia chleba za tmy už o 3. hodine ráno, zamiesila tento chlebík vo veľkom drevenom koryte, vytvarovala až 7 veľkých bochníkov chleba, ktoré sádzala veľkou lopatou do domácej pece, ked upečený chlieb vychladol, zabalila ho do čistých ľanových utierok a dala do izby na veľký stôl, piekla raz do týždňa pre svojich 7 detí a mňa, ked sme bývali u nej. Čerstvo upečený veľký krajec chleba nám natrela domácou masťou, posypala cibuľou a s tým sme lietali v dedine po vonku s ostatnými deťmi. V deň pečenia chleba vždy zamiesila viac cesta, spravila z neho lángoše, ktoré na veľkej lopate dala do pece a upiekla. Horúce lángoše potrela husacou masťou, posypala cesnakom a každý k tomu dostal veľký pohár ešte teplého mlieka, ktoré stihla čerstvo nadojiť od našej kravičky. Boli to najlepšie sedliacke raňajky a najlepší chlieb, ktorý som kedy jedla. Tento receptík venujem pamiatke mojej drahej babičky k jej nedožitým 112 -tim narodeninám, tej tichej pracovitej láskavej starostlivej starej žene. Babi, dakujem!